PODPORILI SME

Paulína a Ivona Fialkové

Sestry Fialkové poznáme ako úspešné reprezentantky Slovenska v biatlone. Obidve úspešne ukončili vysokoškolské štúdium, trénujú, cestujú a okrem toho sú to naozaj pekné baby. Vyspovedali sme ich na konci leta a pýtali sme sa nielen na šport.

Aké ste mali leto – pracovné alebo ste si našli čas na relax?
I: Leto býva vždy veľmi náročné, potrebujeme tu zvládnuť množstvo tréningov z ktorých následne v zime ťažíme. Našťastie dokázala som si ukradnúť aj pár dní na oddych a trošku som vypla.
P: Moje leto býva už roky pracovné. Počas leta prebiehajú veľmi ťažké tréningy, z ktorých potom v zime na pretekoch čerpám. Zmena oproti iným rokom bola v tom, že som nevycestovala k moru v apríli ako zvyčajne ale kvôli tejto “korona situácii” až v júli. Bolo ten však len jeden krátky týždeň.

Kde a ako si najlepšie oddýchnete?
I: Pre mňa vždy bol a stále je najlepší oddych, keď sa mi podarí vypadnúť k moru. Nič ma nedokáže dobyť viac ako morský vzduch, jasná obloha a dobrá knižka v ruke.
P: Mám veľmi rada teplo a more takže asi niekde na pláži. Na zahodenie však nie je ani čas strávený doma, na balkóne. Prípadne na Čiernom Balogu, so zvyškom rodiny a Dennym, naším psíkom.

Aké je vaše najobľúbenejšie miesto na Slovensku a vo svete?
I: Milujem Banskú Bystricu, nechcela by som bývať na inom mieste a rovnako Čierny Balog a prírodu okolo neho. Vo svete je veľmi ťažká otázka, som cestovateľský typ, a preto ma fascinuje všetko nové, ale sú to prevažne krajiny s výbornou a rôznorodou gastronómiu.
P: To je veľmi ťažká otázka, lebo ako hrdá Slovenka nemôžem mať len jedno miesto na Slovensku. Obľúbený je môj rodný Čierny Balog a k srdcu mi prirástla aj Banská Bystrica, kde bývam teraz. No máme mnoho ďalších krásnych miest, na ktoré môžeme byť hrdí. Napríklad Tatry, Orava ale aj vinárske oblasti ako Stará Hora a plno ďalších.
Vo svete sa to delí na pracovné obľúbené miesto, to je ľadovec Dachstein a stredisko Ruhpolding a potom dovolenkové obľúbené miesto, a to sa nedá určiť. Na dovolenku cestujem vždy niekam inam a spoznávam iné miesta, krajiny. Podmienkou je teplo :).

„V športe treba mať tie najvyššie ciele…“

Ako poznačila korona vašu prípravu, celkový život? Myslíte, že priniesla aj niečo pozitívne?
I: Šport je rovnako, ako mnohé iné oblasti, postihnutý koronou veľmi výrazne. Ak by som však mala povedať niečo pozitívne, tak rozhodne ma donútila sa po minulej sezóne kvalitne zresetovať. Je to zvláštne, ale ja mám na 2-týždňovú karanténu samé pekné spomienky.
P: Prvé mesiace sme namiesto zahraničných sústredení absolvovali campy doma v Osrblí a na Štrbskom Plese. Vôbec mi to nevadilo, aspoň sme si ušetrili cestovanie. Tréning sme prispôsobili našim podmienkam, no menej sme strieľali, keďže v Tatrách strelnicu nemáme.
Jediné pozitívum, čo korona priniesla je, že som mohla tráviť viac času doma, čo som po tých rokoch v hoteloch naozaj potrebovala.

Ako sa cítite pred blížiacou sa sezónou?
I: Teším sa na ňu aj napriek tomu, že bude v mnohých smeroch odlišná od štandardu na ktorý sme naučení.
P: Zatiaľ dobre, ešte pracujem na zlepšovaní sa. Ako každý rok, tak aj teraz sa neviem dočkať súťaženia.

Aké máte v budúcnosti ciele, ktoré by ste chceli dosiahnuť? V športe aj v súkromí.
I: V športe treba mať tie najvyššie ciele a ja budem spokojná, ak si jedného dňa prinesiem medailu z vrcholného podujatia. V súkromí neprezradím, ešte sa to formuje.
P: Už roky sa pokúšam získať medailu z vrcholového podujatia (MS, OH). Stále som tam, veľmi blízko ale zatiaľ sa to nepodarilo. Pokúsim sa to prelomiť v tejto sezóne. Ciele v súkromí sú súkromné :).

Na čo ste vo svojom živote najviac hrdé?
I: Som hrdá na to, že mám takú skvelú rodinu. Na to, že sme spolu dokázali vytvoriť tím fialky (nedá sa ani opísať koľko prekážok nám stálo a stále stojí v ceste) a na to, že iba vďaka tomu sme dosiahli viaceré skvelé umiestnenia. Rovnako som hrdá, že popri tom som dokázala skončiť vysokú školu s červeným diplomom.
P: Samozrejme som hrdá na všetko, čo som už dosiahla, nie je to pravidlo a nepodarí sa to automaticky každému športovcovi. Som hrdá na to, ako som zvládla rôzne nepriaznivé situácie v športe a na to, kam ma to ako osobnosť posunulo. Som hrdá na vlastný tím, ktorý sme dali dokopy a tiež na nezávislosť, ktorú máme. A rovnako som hrdá na to, ako celá moja rodina drží spolu a môžeme sa navzájom na seba spoľahnúť. To rovnako nie je automatika všade.

Čo vás najviac poteší?
I: Deň voľna :).
P: Keď sa podarí tvrdú prácu celého tímu zúročiť a pretaviť vo fantastický výsledok.

Aký máte medzi sebou vzťah? Ťaháte a inšpirujete sa navzájom, alebo máte občas aj klasické sesterské hádky?
I: Určite občas nastanú menšie hádky alebo ponorka, veď sme spolu takmer celý rok. Napriek tomu máme spolu skvelý vzťah a aj po trojtýždňovom sústredení vieme doma vyraziť spolu na nákupy.
P: Máme aj hádky, ale to je myslím normálne u ľudí, ktorí spolu trávia 300 dní v roku. Podporujme sa a pomáhame si, veď sme rodina. Navyše sa aj dobre dopĺňame.

Kto je vašim vzorom?
I: Mnohí ľudia, ktorí sa dokážu bez podpory a rodiny vypracovať. Ja by som to bez tej mojej nedokázala.
P: Môj otec.

Ďakujeme za rozhovor a želáme všetko dobré v športe, aj v osobnom živote.

Za redakčnú radu
Slávka Vogelová